Python se yon langaj pwogramasyon wo nivo ki rekonèt pou sentaks li ki klè ak lizib, sa ki fè li fasil pou aprann. Li itilize nan yon pakèt branch, tankou devlopman wèb, analiz done, entèlijans atifisyèl, ak aprantisaj otomatik.
Python te kreye pa yon pwogramè ki rele Olandè Guido van Rossum nan fen ane 1980 yo. Li te kòmanse travay sou Python an Desanm 1989 nan Centrum Wiskunde & Informatica (CWI) nan Peyi Ba, avèk objektif pou l te desine yon langaj ki te mete aksan sou lizibilite ak senplisite. Yo te konsevwa Python kòm yon siksesè pou langaj pwogramasyon ABC, ke van Rossum te deja travay sou li, men avèk amelyorasyon pou simonte limitasyon ABC yo. Yo te chwazi non "Python" an kòm yon omaj pou yon gwoup komedyen Britanik Monty Python, ki reflete dezi van Rossum pou yon non ki te kout, inik, epi yon ti jan misterye olye ke twò serye.
Yo te pibliye Python pou premye fwa 20 fevriye 1991, sa ki te make kòmansman kwasans rapid ak adopsyon li.
Python klase kòm youn nan pi bon langaj pwogramasyon atravè lemond. Popilarite li ogmante nan dènye ane yo epi endèks TIOBE a ak lòt sondaj devlopè yo mete l nan tèt oswa toupre tèt la an tèm de itilizasyon ak demann.
Senplisite langaj, adaptabilite, ak fòs kominote li se yon faktè enpòtan nan adaptasyon l. Kominote Python se youn nan pi gwo ak pi aktif nan mond pwogramasyon an. Li ofri sipò atravè fowòm, lis adrès, konferans (tankou PyCon), ak yon anpil resous edikatif, sa ki fè li fasil pou moun ki fenk ap aprann ak pwofesyonèl pou yo ka apwofondi experyans yo.
Men kèk konsèp debaz:
print()
.#
.input()
la itilize pou resevwa opinyon nan men itilizatè yo.# This is a comment print("Hello, World!")
Pou kòmanse, ou ka telechaje Python nan sitwèb ofisyèl la, ekri kòd ou a nan yon editè tèks oswa IDE, epi egzekite li nan liy kòmand lan.
Aplikasyon ak popilarite k'ap grandi
Ane | Etap enpòtan | Enpak |
---|---|---|
1989 | Python te kreye pa Guido van Rossum | Fondasyon pou yon nouvo langaj lizib ak ekstansib |
1991 | Premye lansman piblik (0.9.0) | Adopsyon bonè, karakteristik jeneral etabli |
1994 | Lansman Python 1.0; premye reyinyon nan kominote a | Pwogramasyon fonksyonèl, OOP. |
2000 | Yo prezante pwosesis Python 2.0 ak PEP. | Inikod, konpreyansyon lis, devlopman oryante pa kominote a |
2001 | Fondasyon Lojisyèl Python nan fòme | Sipò legal, finansye ak òganizasyonèl pou Python |
2003 | Premye konferans PyCon | Evènman santral pou kwasans ak kolaborasyon kominotè a |
2008 | Lansman Python 3.0 | Gwo rekonsepsyon, preparasyon pou lavni, defi tranzisyon |
2015+ | Aparisyon bibliyotèk syans done ak entèlijans atifisyèl (TensorFlow, PyTorch) | Python vin dominan nan IA, ML, ak syans done |
2020 | Fen sipò pou Python 2 | Tranzisyon konplè pou Python 3, modènizasyon |
2018+ | Gouvènans Konsèy Administrasyon | Pran desizyon ki dirije pa kominote a |
2024 | Python se langaj pwogramasyon ki pi popilè a | Adopsyon laj nan tout endistri yo ak edikasyon |
Istwa Python se yon temwayaj sou pouvwa devlopman sous ouvè, kolaborasyon kominotè, ak yon konsantrasyon san rete sou lizibilite ak senplisite. Depi orijin li kòmanse nan pwojè pèsonèl rive nan wòl aktyèl li kòm yon teknoloji fondamantal nan devlopman lojisyèl, syans done, entèlijans atifisyèl, ak edikasyon, Python kontinye evolye epi enspire nouvo jenerasyon pwogramè atravè lemond lan.